Obloha je smutná, celá plná šedi,
Slnko už nám nesvieti, oblak na ňom sedí.
Nepočuť vietor v korunách, ani jedného vtáka,
Oblaky už prichádzajú, pomaly sa zmráka.
Obloha už temnie a cítiť vlhkosť vzduchu,
Nepočuť ani hláska, v tom predbúrkovom ruchu.
Keď začujem hrom a uvidím blesk,
Iskra sa blysne mam v očiach lesk.
Tisíce ďalších sa ženú za prvou kvapkou,
Už mihocú priezračnou hladinou hladkou.
Padajú rýchlejšie a vlhne mi plášť,
Už je to isté, začína dážď.
Bojím sa o teba, chcem ťa skryť,
Keď začína pršať, ty začínaš žiť.
Blesky tu blýskajú a hromy kvília,
Ľudia si škaredé počasie mýlia.
Dážď je tu pre nás aby sme rástli,
Veď kvet iba s vodou rastie do krásy.
Vezmi mu vodu a po čase zvädne,
Planéta bez vody pomaly bledne.
Keď začína dážď, už inak to vidím,
Na teba tancujúc v daždi vždy hľadím.
Celá debata | RSS tejto debaty