Kráčam po ceste ani neviem kam,
Nemalú púť za sebou už mám.
Mnohí sa ku mne pridali a mnohí odišli,
Mnohí sa mi tu cestu sťažiť snažili.
Rovina je dávno za mnou a ja do kopca idem,
Snáď sa na ten kopec raz dostanem.
Vietor fúka silno a bodá ma do tváre,
Moje snahy zrýchliť krok sú celkom márne.
Sneh prikryl ten chodník ktorého sa držím,
Teraz idem naslepo, hádam nezablúdim.
Musím preplávať rieky a preliezť skaly,
No môj dôvoď na púť nie je malý.
Niekde tam za večnou búrkou, ktorá nikdy nekončí,
Niekde tam za kopcami, kde nesneží ti do oči,
Niekde tam za tým nekonečným tmavým lesom,
Niekde tam na mňa hovoríš svojim jemným hlasom.
Hovoríš mi: poď, nič iné iba: poď.
A to mi stačí na to, aby som sa odhodlal, urobiť ďalší krok.